Štvrtá, a zároveň posledná, časť článku je venovaná homeopatii ako podpornej terapii pri liečbe popôrodnej depresie. Niekto preferuje rozhovor a terapiu so psychológom či psychoterapeutom, niekto inklinuje viac k západnej medicíne a jeho voľbou bude farmakoliečba, iný zas siahne po výživových doplnkoch, ďalší si rád spríjemní ťažšie obdobie arómou esenciálnych olejov a niekomu vyhovuje príjemný rozhovor a terapia homeopatiou. Dôležité je si uvedomiť, že v týchto ťažkých chvíľach máme na výber a že je veľmi prínosné o téme OTVORENE HOVORIŤ. Je len na nás, aký typ terapie si vyberieme, podstatné je, aby sme sa pri nej cítili príjemne a priniesla želaný výsledok.
Pred tým, ako vám predstavíme poslednú alternatívnu terapiu sa ešte môžete zahĺbiť do ďalšej mrazivej spovede ženy, ktorej cesta lásky k dieťaťu trvala dlhšie, ako by si želala.
„Neviem presne, či to, čo som prežívala, bola popôrodná depresia. Ale podľa toho, čo som o tomto stave čítala, minimálne mierna forma to asi bola. Stalo sa mi to pri prvom dieťati. Často som sa vracala v mysli k tomuto obdobiu a rozmýšľala, prečo a ako sa mi to vlastne stalo. Myslím, že to bola zmes rôznych udalostí, stavov a okolností, ktoré začali v ôsmom mesiaci nespavosťou. Absolútna nespavosť, ktorá ma vyčerpávala. Pamätám sa, že som ešte o tretej ráno hľadela do stropu, totálne unavená a vyšťavená a spánok neprichádzal. V takomto stave som prišla aj do pôrodnice, bol večer asi sedem hodín. Doktor ma prezrel a povedal, že sa nič nedeje, pôrod sa nekoná. Ale ja som zahlásila, že by som to už mala rada za sebou. Toto sebecké rozhodnutie som už asi miliónkrát oľutovala. Mohla som vedieť, že nútiť telo a dieťa vo mne k niečomu, na čo ešte nie je pripravené, asi nebude dobrý nápad. Pôrod bol strašný, presvedčiť telo, že už je čas, bolelo a veľmi. No ale nakoniec to prišlo, malý to skoro nezvládol, bol mierne pridusený, mne musela pomôcť sestrička, z tváre ktorej som vyčítala, že zlyhávam. Malého mi ukázali, pamätám si nejaký chabý sekundový pokus o prisatie a potom ho tá istá sestrička s úsmevom na tvári odniesla preč. Zostala som tam ubolená so zmätkom v duši, pocitom zlyhania, strachom o syna úplne sama. Nemohla som ani spať ani oddychovať. Vedela som, že takto to nemalo byť… potom prišli dni na oddelení, kde mi nikto nič nevysvetlil. Naučili ma kúpať a prebaľovať, to áno, ale to nie sú tie najpodstatnejšie veci. Nenaučili ma, že sa mám pýtať, že mám rozprávať o pocitoch, že strach zo zlyhania je úplne normálny, že keď neviem, čo s malým robiť, je to úplne normálne, správnu techniku dojčenia, z čoho som mala krvavé bradavky a každé dojčenie bolo pre mňa utrpením, ukrutná bolesť. Chcete sa tešiť z toho, aká ste dôležitá v živote toho malého stvorenia, ale nedá sa. Jediné, čo som cítila bolesť. Potom prišla noc, ktorú malý preplakal. O pol druhej ráno som to nevydržala a absolútne bezmocná som prišla za sestričkou, či by mi nemohla pomôcť, že neviem, čo je s ním a nevládzem stáť na nohách. Jej odpoveď? Deti plačú aj v noci. Mám si zvyknúť. A tu kdesi medzi izbou sestier a dverami do mojej nemocničnej izby prišla. Depresia. Pamätám si celkom presne, ako som zrazu zostala smutná, cítila som akoby na mňa padlo niečo ťažké. Od tej chvíle som sa nevedela zo syna tešiť, chcela som, ale nevedela. Chcela som plakať od šťastia pri pohľade na neho, ale nešlo to. Tento stav trval aj keď som prišla domov. Bola som unavená, ubolená. Bolelo ma telo, bolela ma duša. Po pôrode som sa zle hojila, problémy s bradavkami, nedostatkom mlieka, telo ako po boji. Do toho starostlivosť o drobca, sama v byte, ktorý som nenávidela. Muž v robote. Jedlo, čo som navarila, sa nedalo jesť, hoci som ho predtým varila 100x. Môj stav ovplyvňoval všetko. Pamätám si, ako som tlačila kočík, v ňom mesačne dieťa a rátala som, koľko ešte musím prežiť, kým pôjde do škôlky. Cestu k svojmu synovi som si hľadala dlho. Ale našla som ju a nedala by som ho za nič. Vlastne ani vtedy nie, len som o tom nevedela. Tento môj depresívny stav trval týždne, odchádzal pomaly. Zmierňoval sa tým, že som začala chodiť von, bola jar, začalo svietiť slnko, naučila som sa o syna starať. Ale najviac musím poďakovať mojej mame, ktorá mi v tomto období najviac pomohla. Chodila som k rodičom, kde bolo o nás dobre postarané a ja som sa mohla v kľude vyspať. Povzbudzovala ma a podporovala v tých mojich maličkých krokoch stať sa matkou. Verila mi a tak som si začala veriť aj ja. Dnes mám tri deti a depresia sa viac nedostavila.
Ak by som mala pomenovať príčinu vzniku popôrodnej depresie z môjho pohľadu, tak je to predovšetkým nedostatočná komunikácia zo strany doktorov už v tehotenskom období, zo strany personálu v pôrodnici, ženy a hlavne prvorodičky si nevedia rady so svojimi pocitmi, cítia sa za ne vinné, ale boja sa o nich hovoriť, prípadne nemajú s kým. Sú unavené, nevyspaté, neisté… Žijeme „dobu dokonalú“. Odvšadiaľ na nás vyskakujú fotky šťastných matiek s dokonalým telami snáď už dve hodiny po pôrode, bezchybným makeupom, vysmiate na prechádzke s kočíkom, rozprávajú o tom, aké je materstvo úžasné a pôrod nádherný zážitok. Tak priznajme potom pred niekým, že sme nešťastné a smutné…“
Poslednou, a nemenej dôležitou, terapiou, ktorú by sme vám rady predstavili, je homeopatia. Homeopatické sedenie som absolvovala niekoľkokrát, raz pri riešení mojich vážnych dlhodobých zdravotných problémov a mnohokrát pri akútnych problémoch a vždy pomohla. Je veľmi dôležité nájsť si homeopata, ktorý vám bude sympatický a bude jednoduchšie s ním o problémoch hovoriť. Prvé sedenie pri dlhodobých zdravotných ťažkostiach môže totiž trvať hodinu a pól až dve, kde sa pôjde do detailov na koreň vašich problémov, čo nemusí byť vždy príjemné, no dobrý homeopat, čo kladie dobre mierené otázky, vás navedie na pochopenie vášho problému a vnútra a už to je podľa mňa 80% úspechu a cesty k uzdraveniu.
Mgr. Pavlínu Hollú, SAKhom., som spoznala na homeopatických seminároch a na odporúčania som ju vyhľadala, keď som potrebovala pomoc. Vyštudovaná matematička a homeopatka. Táto kombinácia vedomostí vedie k veľmi logicky zmýšľajúcej a vedenej terapii a vo svojej praxi využíva najmä metódu Dr. Seghala. K podpore liečby popôrodnej depresie nám napísala:
„Dnešná doba kladie na tehotné ženy a čerstvé mamičky obrovské nároky. Často sa tehotenstvo aj materstvo idealizujú a popisujú ako najkrajšie obdobie v živote ženy. Povedzte to však žene, ktorá polovicu tehotenstva pregrcá a po pôrode je vyčerpaná a bezradná. Jej život sa otočil hore nohami a ona sa v ňom stráca. Keď si navyše na sociálnych sieťach prečíta, že správna mama už dva dni po pôrode vyzerá ako modelka, všetko stíha a užíva si bábätko, tak sa k doterajším pocitom pridá aj pocit zlyhania.
Rada prvá – nečítajte príspevky o dokonalých matkách a nepočúvajte čerstvé babky, ktoré spomínajú, ako všetko zvládli ľavou zadnou. Nemusí to byť tak. Len naša pamäť má tú krásnu vlastnosť, že je selektívna. Pamätáme si len to, čo sa nám hodí.
Čo teda s tým, ak máte v rukách čerstvého človiečika a v duši sa namiesto obrovskej radosti objavuje smútok a bezradnosť?
V prvom rade požiadajte o pomoc v domácnosti či s bábätkom svojich blízkych. Potom si nájdite dôveryhodnú osobu, ktorej sa vyrozprávate. Môžu to byť kamošky, čo zažili čosi podobné, psychológ alebo homeopat.
Dobrý homeopat vás vypočuje, popýta sa na podrobnosti a odporučí homeopatiká na mieru, ktoré podporia vašu životnú energiu. Pomôžu, aby ste sa vyrovnali so zmenami, dokázali si oddýchnuť a tešiť sa z bábätka.
Ako mám ísť k homeopatovi, ak sa nestíham ani osprchovať?
Žiadny stres, homeopati pracujú aj online. Porozprávate sa cez obrazovku a homeopatiká si objednáte v lekárni.
Na úvod odporúčam každej maminke, aby mala doma kvapky Rescue remedy z Bachových kvetov. Je to veľmi jemný prostriedok na všetky stresové situácie v našom živote.
Z homeopatík môžete vyskúšať:
Aconitum 30CH – ak sa počas pôrodu objavil šok alebo strach zo smrti. Pocit strachu pretrváva, môžu sa objavovať až stavy paniky.
Staphysagria 30CH – ak pôrod priniesol pocity poníženia a v čerstvej mamičke buble potlačený hnev. Pôrod mal byť krásnym zážitkom a namiesto toho boli okolo nej nepríjemní ľudia.
Arnica 30CH – aj dlho po pôrode sa čerstvá mamička cíti ubolená a zranená. Uzatvára sa do seba a odmieta dotyky. Môže sa objaviť nechuť dotýkať sa svojho dieťaťa.
Thuja 30CH – ak čerstvú mamičku valcuje obrovský smútok, pocit zmätenosti a úzkosti.
Lilinum tigrinum 30CH – neustále musí niečo robiť, nedokáže si ani na chvíľu oddýchnuť, pretože ju premohol pocit zodpovednosti za dieťa.
Pulsatilla 30CH – neustály plač čerstvej mamy, hormóny sa jednoducho búria. Potrebuje veľkú podporu okolia, ideálne vlastnej matky. Môže mať obavy, že sa nedokáže postarať o vlastné dieťa.
Užite 3 globulky raz denne, 3 dni po sebe. Ak sa neobjaví žiadna, ani drobná zmena, zrejme potrebujete iné homeopatiká. Je ich omnoho viac, ako som vypísala. Odporúčam preto osobnú konzultáciu, kde problém s homeopatom preberiete dôkladnejšie. Príčiny bývajú rôzne a aj prejavy popôrodného blues sa často mierne líšia. Opätovná radosť zo života naozaj stojí za to. „
Tak, milé mamičky, vedzte, že v tom nie ste samé. Aj tie dokonalé a vysmiate mamičky na sociálnych sieťach môžu za úsmevom na fotke skrývať preplakané hodiny a utrápené dni. Vy však nemusíte nič skrývať a nemusíte sa hanbiť za svoje pocity. Materstvo je síce krásne obdobie, avšak toto poznanie sa dostavuje až v období, keď naše deti odchádzajú z domu, osamostatňujú sa a zakladajú si vlastné rodiny 😀 Každé začiatky so sebou prinášajú pocity strachu, nedôvery vo vlastné schopnosti, únavu, stres, nehovoriac o tom, že materstvom sa žene zmení život od základov. Dovoľte si preto aj malé zlyhanie. Nemusíte byť skvelou matkou, úspešnou biznismenkou a ženou s dokonale upratanou domácnosťou a navareným trojchodovým menu podľa najnovších trendov. Stačí byť „len“ dobrou mamou a dopriať našim ratolestiam úsmev, radosť a láskyplné objatie. Tieto, zdanlivo jednoduché, veci však nemusia byť vždy hneď samozrejmé, dôležité je však vedieť, že sa treba otvoriť a nájsť odvahu o probléme hovoriť so svojimi najbližšími. A ak táto alternatíva nie je pre vás z akéhokoľvek dôvodu prijateľná, máte kopec ďalších možností. V rámci holistického prístupu môžete kombinovať tieto terapie podľa potreby. Zájsť za psychológom, aromaterapeutom či homeopatom a brať tie správne výživové doplnky je základ vášho mentálneho zdravia.
Ak ste z nejakého dôvodu zmeškali prvé tri predchádzajúce časti, môžete si ich prečítať na linkoch uvedených nižšie:
Prvú časť a rozhovor so psychologičkou a psychoterapeutkou PhDr. Evou Škrípovou, článok nájdete TU.
Druhú časť článku o tom, ako mikronutrienty a živiny vplývajú na naše zdravie a psychickú pohodu si môžete prečítať TU.
Tretiu časť o tom, ako vplýva aróma esenciálnych olejov na psychiku a ako si môžeme pomôcť v náročnom popôrodnom období aromaterapiou nájdete TU.
One thought on “Ako porodiť a nezblázniť sa? Časť štvrtá”